POLOHOPIS

Obec Krajná Porúbka sa rozprestiera v severnej časti Nízkych Beskýd, pri štátnej hranici s Poľskom. Nádmorska výška v strede obce je 415 m a v chotári obce od 400 m do 645 m. Má mierne členitý povrch, ktoré tvoria flyšové súvrstvia. V okolí obce prevláda les s porastom buka a smreka. Kataster obce má rozlohu 373 ha.  Prvá písomná zmienka: 1582

 

SYMBOLY OBCE

Erb

je prírodný motív podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1787 ( na ktorom bol nápis: SIG : MEDVECZA : PORUBKA. Počitadlo používali richtári oboch obcí, Medvedieho aj Krajnej Porúbky), ktorý je doplnený atribútom miestnej patrónky Panny Márie, patrónky miestnej pravoslávnej cirkvi. V Červenom štíte v zelenej pažiti stojací zlatý obrátený medveď, ktorý je v horných rohoch štítu sprevádzaný striebornými ľaliami. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Erb bol prijatý 4. júna 2005 na rokovaní obecného zastupiteľstva a je zapísaný v haraldickom registri pod číslom: HR: K-244/2005.

 

Vlajka

pozostáva zo štyroch pozdlžných pruhov vo farbách žltej, bielej, červenej a zelenej. Vlajka má pomer  strán 2 :3 a ukončená je tromi cipmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajucimi do tretiny jej listu.

Pečať

kruhová, stred pečatného poľa vypĺňa erbové znamenie - obrátený stojací medveď na zelenej pažiti a strieborné ľalie. Kruhopis obsahuje text: Obec Krajná Porúbka. 

Dejiny

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1582. Obec je v historických dokumentoch pomenovaná Porúbka.jej pôvodný  názov svedčí o tom, že vznikla na mieste vyrúbaného lesa. V roku 1773 - 1786 Porubka, v roku 1808 je uvádzaná pod názvom Krajná-Porúbka, v roku 1863 - 1882 Krajnaporubka, 1888-1902 Krajnóporubka. V 19. storočí bol jej názov úradne rozšírený na Krajná Porúbka, aby bola odlíšená od inej Porúbky v Šarišskej župe. V rokoch 1907 - 1913 Végortovany, v roku 1920 Porúbka a od roku 1927 Krajná Porúbka.  

Bola majetkovou súčasťou Makovického panstva a v danom roku tu podľa zápisov hospodárili štyri sedliacke a jedna želiarska domácnosť.

Po prvý raz sa obec spomína v roku 1582. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, začiatkom 18. storočia v okolí získali povesť dobrých pestovateľov strukovín.

V roku 1877 mala Porúbka 15 domov a 104 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 26 domov a 200 obyvateľov. V šase prvej svetovej vojny na prelome rokov 1914 až 1915 obec obsadilo ruské vojsko 8. armády pod velením generála Brusilova.

Počas prvej ČSR  sa mnohí jej obyvatelia vysťahovali.

Pri osobodzovacích bojoch v októbri 1944 obec bola silne poškodená. Po oslobodení obyvatelia obce pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku a v Košiciach. 

Obyvateľstvo

V roku 1869 v obci bolo 79 obyvateľov, v roku 1880 - 123 obyvateľov, v roku 1890 - 157 obyvateľov, v roku 1900 - 178 obyvateľov, 1910 - 162 obyvateľov, v roku 1921 - 150 obyvateľov, v roku 1930 - 176 obyvateľov, v roku 1940 - 183 obyvateľov, v roku 1948 - 155 obyvateľov, v roku 1961 - 145 obyvateľov a v roku 1970 - 127 obyvateľov. V súčastnosti má obec 50 obyvateľov.

V obci sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Derco, Bugeľ, Duleba, Hojda, Humeník,Farkáš, Fazekáš, Kapcala, Kolcun, Lipinský, Makara, Siňár, Šurín, Tiško a Vančišín.

Pamätihodnosti

• Drevený kostolík Narodenia Panny Márie

postavený po r. 1918, bol obnovený v rokoch 1946 - 47, no v 50. rokoch vyhorel. Namiesto neho je tu dnes murovaný pravoslávny chrám.

• Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny

Na obecnom cintoríne v Krajnej Porúbke sa nachádza vojnové pohrebisko z prvej svetovej vojny, od ostatnej časti cintorína oddelené živým plotom. Obdĺžníková plocha s rozmermi 9 x 11 m má dvadsaťtri hrobov v ktorých sú uložené ostatky 39 neznýmych vojakov. Z toho, desiati vojaci boli príslušníkmi X. zboru cárskej ruskej 3.  armády a ďalších 29 pochovaných vojakov patrilo 3. cisársko-kráľovskej armáde Rakúsko - Uhorska. V hrobe č. 5 sú uložené pozostatky neznámeho cisársko -kráľovského rakúsko - uhorského porúčika. Uhorská politická elita a generalita roztrúsené hrobové miesta v krajnoporúbskom chotári vôbec neoznačila. Dôstojne sa s nimi nerozlúčilo ani  bezprostredné velenievojenskej politiky. Mŕtvi vojaci boli zahrabaní na mieste svojho skonu. (1914-1915).

Terajšie hroby, vojenské pietne miesto zriadila po exhumačných prácach v dňoch 11. - 12. apríla 1922 Ćesko - Slovenská republika. Tento vojnový cintorín bol realizvaný pod vedením policajtov žandárskej stanice v Kapišovej, strážmajstra Františka Slezáčka a strážmajstra Jozefa Pávka. Viaceré hroby sú masové. Napríklad v hrobe č. 23 sú uloženeé pozostatky 6 vojakov. V hroboch č. 13,18,19,20,22 spia svoj večný sen po dvaja vojaci. Trojmiestné sú šachty  č. 10,14 a 21.

Dnes sú hroby udržiavané a oznáčené drveným krížom na betónovom podstavci, umiestnené informačná tabuľa, uložený náhrobný kameň a umietnená lavička. Vojenský cintorín bol  rekonštruovaný v roku 2016. 

Literatúra:

• Drobňák M., Korba M., Turik R..: Cintoríny 1. svetovej vojny v Karpatoch, Humenné: Rdos, 2007, 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5.
• Slepcov I.: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojakov v rokoch 1914-1915. In: Vojenská história roč. 4, 2000, č.2,5 s.
• Vojenský historický archív (VHA) Bratislava, fond (f) Zemské vojenské vekiteľstvo (ZVV), škatuľa (šk.) 60, 149, 152, 157 Vojnové hroby.

Príroda

Obec sa nachádza v CHKO Východné Karpaty. V obci hniezdi zákonom chránený bocian biely, ktorý tu uprostred obce našiel každoročné útočisko v tichom a hlavne ekologickom čistom prostredí. Obec je registrovaným členom Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku.